Created by Petronela Kovaľová
Poradca vychádza len z vlastných skúseností, ktoré mu prídu významnejšie ako klientove skúsenosti. Poradca začne klienta poúčať,nabádať a hodnotiťsituácie na základe vlastných predstáv.
Poradca má o sebe mienku,že je on najvyššia autoritaa jeho názory sú tie správne, o názory svojho klienta sa nezaujíma. Vytvára rýchle diagnostiky.
Poradca zveličuje klientove problémy a aj to ako mu práve on pomohol vyriešiť jeho problém. Uspokojuje to poradcovu potrebu uznania.
Poradca sa stotožňuje s klientom. Strácanestrannosť čo vedieproces do slepej uličky.
Poradca sa emocionálne naviaže na klientovprípad. Stráca nad všetkým odstup a prichádza tak o možnosť klientovi reálne pomôcť.
Poradca vynáša tzv. morálne súdy. Pred klientom sa javí sa ako nadriadený.
Klientov problém v poradcovi vyvoláva zábrany sktorými si nevie dať rady a tak začne riešiť vedľajšie, menej dôležité okolnosti. Napr. v prípadetýraného alebo zneužívaného dieťaťa.
Poradca vidí v klientovom problémevyobrazenie svojich vlastných problémov, čo ho vedie k tomu, aby mu vnucoval svoje vlastné riešenia.